Injektáž železobetónových konštrukcií

Návod

V predošlých článkoch sme povedali pár slov k beztlakovej injektáži vlhkého muriva (t.j. článok ,,Chemické podrezanie muriva bez zásahu do statiky,, alebo článok ,,Mechanické verzus chemické podrezanie muriva,,). Ale čo ak pretečie voda cez železobetónovú stenu alebo strop? Jedna z možností je tlaková injektáž železobetónových konštrukcií.

Pretekajúca voda cez železobetónovú konštrukciu

V podstate je niekoľko možností, kadiaľ sa dostane voda a vlhkosť cez železobetón. Najpravdepodobnejšia je kombinácia prasklín v stene/strope a porušenej alebo nesprávne zrealizovanej hydroizolácie stavby. V praxi riešime tento prípad hlavne v bytových domoch, ktoré sú podzemné garáže z monolitického železobetónu (betón liaty do debnenia priamo na stavbe). Obvykle sa nad parkovacím miestom objaví trhlina v strope a v kombinácii s poškodenou izoláciou preteká a kvapká voda napríklad na zaparkované auto. Prípadne znemožňuje využitie kobky či pivnice na odkladanie vecí a podobne. Takáto kvapkajúca voda je okrem iného agresívna, obsahuje rôzne chemikálie a prímesi, ktoré si berie cestou z povrchu, pôdy, betónu či iných stavebných konštrukcií a dokáže poškodiť napríklad lak na aute. Pri neriešení problému navyše voda spôsobuje koróziu oceľovej výstuže v železobetóne, môže vytekať hrdzavá voda, vznikajú oranžové hrdzavé škvrny na podlahe.

Podobný dôsledok spôsobí tvz. pracovná škára, ktorej umiestnenie nemusí byť na vhodnom mieste. Jedná sa o miesto v konštrukcii, kedy bola prerušená betonáž a pokračovalo sa až po stuhnutí betónu. Takéto miesto je potom hydroizolačne slabšie a môže prepúšťať vodu. Prasknutie železobetónovej konštrukcie môže byt aj cielené, napr. tvz. riadená trhlina, kde sa miesto prasknutia naplánuje. Tieto miesta je potrebné správne umiestniť a správne ošetriť. Niekedy ale proste zhoda okolností alebo kombinácia viacerých faktorov spôsobí, že železobetónová konštrukcia praskne a je nutné ju zainjektovať vhodným materiálom, ktorý trhlinu vyplní a utesní. Injektáž železobetónových konštrukcií obvykle vykonáva firma (napríklad táto) so špeciálnymi vybavením a po predošlej obhliadke a návrhu riešenia.

Injektáž železobetónovej konštrukcie

Tlaková injektáž železobetónu je teda vypĺňanie trhlín vhodným utesňovacím materiálom. Prasknutie betónu nemusí byť nijako výrazné, vznikajú aj vlásočnicové trhliny alebo mikrotrhliny, ktoré takmer nie je vidieť. Ale zase sú dosť veľké nato, aby prepustili vodu do interiéru. Nato, aby sa injektážna zmes dostala do trhliny, ideálne po celej jej dĺžke a výške, je potrebný vysoký tlak, ktorý vyvinú na tento účel navrhnuté injektážne stroje. Trhlina sa podľa charakteru, veľkosti, hrúbky stien (prípadne skladby stropov) a ďaľších faktorov navŕta v určených vzdialenostiach. Vrty sa vyčistia stlačeným vzduchom a osadia injektážnymi obturátormi. Obturátor je jednosmerný ventil, na ktorý sa nasadí hlava injektážneho stroja a cez ktorý sa dostáva injektážna hmota do trhliny. Obvykle pre tento typ trhlín používame polyuretán (materiál Hydroblock a jeho variácie podľa typu trhliny). Je to materiál, ktorý pri strete s vodou reaguje a upcháva tak trhlinu. Po zainjektovaní trhliny sa demontujú vrchné časti obturátorov, spodné časti zostávajú ako zátka v konštrukcii. Diery sa zamažú vodotesnou vysokopevnostnou rýchlotuhnúcou maltou. Trhlina sa obrúsi, čím sa vyčistí, zrovná a aplikuje sa poistný hydroizolačný náter šedej farby, ktorý jednak istí trhlinu a jednak zakryje farebné rozdiely materiálov a diery po vŕtaní.

Typ zariadenia (napr pre jedno-komponentné alebo viac-komponentné materiály, stroje s rôznymi pracovnými tlakmi), typ materiálu (zmesi, krémy, gely podľa typu a účelu) a spôsob injektáže sa navrhuje podľa typu konštrukcie a typu poruchy.

Ďaľšie obvyklé poruchové miesta železobetónových konštrukcií

Z bežnej praxe ešte môžeme spomenúť ďaľšie cesty, ako sa voda dostáva do interiéru budov. Čo sa týka železobetónových konštrukcií, ďaľšou bežne sa vyskytujúcou závadou je pretekanie vody cez otvory po rozperách debnenia – spínacích miest. Pri betonáži steny je debnenie zoskrutkované cez závitové tyče a aby sa debnenie dalo rozobrať a rozperné tyče znova použiť, vloží sa do chráničky. Plastová chránička ale vytvára dieru v stene, ktorú je potrebné náležite upchať. Toto sa obvykle nedeje alebo sa ako upchávky použijú jednoduché materiály, ktoré často nefungujú. Dieru potom treba vyčistiť, prípadne vybrať nefunkčné utesnenie a použiť v ideálnom prípade zátky Kombistop. Sú to silikón-kaučukové zátky určené na utesňovanie dier po rozperách debnenia. Detail sa obvykle ešte poistí vyrovnaním vodotesnou maltou a zatretím poistnou náterovou izoláciou, v závislosti na charaktere vody, ktorá sa cez dieru tlačí dnu.

Ďaľším veľmi často zabudnutým detailom sú prestupy potrubí alebo kabeláže cez suterénnu stenu stavby. Vo väčšine prípadov sa iba vyreže diera do zvislej hydroizolácie stavby a prerazí sa diera. Vybuduje sa potrubie alebo sa prestrčí kabeláž v chráničke. Takto poškodená hydroizolácia sa už nijako neopraví a neprepojí sa správne s potrubím. Tým vznikne priama cesta pre vodu do interiéru stavby. Na tento problém sa príde až po dokončení stavby. Je potrebné miesto odkopať a detail opraviť (resp. vyhotoviť nanovo). Ak odkop nie je možný, diera sa utesní zvnútra vhodnými prostriedkami. Obvykle je to kombinácia tmelov, vodotesných mált a poistných náterových hydroizolačných systémov. Tieto práce potom rádovo prekračujú náklady, ktoré by sa minuli na okamžité riešenie ešte počas výstavby. Špeciálne sa treba týmto detailom venovať, ak ide o tvz. bielu vaňu, kedy sa namiesto bežného betónu použije vodotesný betón a tým pádom odpadá použitie klasických hydroizolácií, ako napr. asfaltové pásy či najrôznejšie fóliové systémy. Vtedy je spodná stavba celá vyhotovená z vodotesného betónu a každý otvor či diera v takejto konštrukcii prináša riziko zatekania, ak sa správne nevyhotoví.

Použitý materiál